Život Prešova
online
online
Adolf Hitler spáchal pred 80 rokmi samovraždu
30.04.2025 Celý región
Berlín/Bratislava 29. apríla (TASR) - Smrť i posmrtná odysea jednej z najnenávidenejších postáv dejín bola desaťročia zahalená rúškom tajomstiev, opradená fámami i mýtmi. Niektoré pretrvávajú dodnes. V stredu 30. apríla uplynie 80 rokov od samovraždy nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Hitler zasadol do kresla ríšskeho kancelára 30. januára 1933. Vzápätí nastolil v Nemecku teror a nekompromisne zúčtovával so svojimi protivníkmi. Otvorene hovoril o vojne proti ´židoboľševizmu´, o politike veľkého presídľovania s cieľom získať ´Lebensraum´, čiže životný priestor pre nemecký ľud a 1. septembra 1939 útokom na Poľsko rozpútal najväčší a najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva.
Posledné mesiace druhej svetovej vojny a krátko pred dobytím Ríšskeho snemu (Reichstagu) sa skrýval v neďalekom bunkri (Führerbunker). Nechcel padnúť do rúk nepriateľa a preto si zvolil smrť, stálo okrem iného v testamente, ktorý nadiktoval sekretárke deň pred samovraždou.
Nacistický vodca spáchal samovraždu 30. apríla 1945 približne o pol štvrtej hodine popoludní. V tom čase sa Červená armáda nachádzala asi 500 metrov od bunkra. Ešte pred tým sa rozlúčil so spolupracovníkmi a pomocníkom rozkázal, aby do záhrady nad bunkrom priniesli takmer 200 litrov benzínu. Následne sa s novomanželkou odobrali do svojich miestností, kde si Hitler najskôr zobral cyankáli a vzápätí sa strelil do hlavy pištoľou Walther.
Tí, ktorí stáli za dverami počuli jediný výstrel. Po otvorení dverí videli mŕtveho Hitlera s ranou v pravom spánku a vedľa ležiacu vodcovu ženu Evu Braunovú, ktorá použila cyankáli. Manželmi boli len približne 40 hodín. Samovraždu spáchal o deň neskôr aj minister propagandy Joseph Goebbels spolu s manželkou Magdou, krátko predtým otrávili svojich šesť detí.
Telo Hitlera a jeho manželky vyniesli do záhrady nad bunkrom, uložili vedľa seba do jamy po výbuchu, poliali benzínom a zapálili. Neskôr ostatky zahádzali zeminou. Rozkaz na spálenie vydal Hitler ešte počas svojho života - do rúk nepriateľa sa nechcel dostať ani živý, ani mŕtvy.
Na jednom zo spisov v archívoch ruskej Federálnej služby bezpečnosti (FSB) je na obálke meno Hitlera, pečiatka „Prísne tajné“ s hlavičkou „Ministerstvo štátnej bezpečnosti Sovietskeho zväzu. Záležitosť číslo: 300919“ a dátum: 5. máj 1945. Píše sa v ňom: „Ja, nadporučík Alexej Alexandrovič Panasov a vojaci Čurakov, Olejnik a Serouch sme pri Ríšskom sneme, neďaleko miesta, kde boli nájdené telesné pozostatky Goebbelsa a jeho ženy, v blízkosti protileteckého krytu Hitlera, našli a zobrali dve ohorené telá - mužské a ženské. Nachádzali sa v kráteri po bombe, tri metre od vchodu do krytu zasypané zeminou.“
Obhliadka telesných pozostatkov sa uskutočnila 8. mája 1945 v jednej z berlínskych márnic. Aj tá je v ruských archívnych spisoch podrobne zdokumentovaná pod názvom „Akty identifikácie, súdno-medicínske vyšetrenie tiel, protokoly výsluchov svedkov“.
V sprievodnom liste sovietski súdni lekári uviedli, že v nijakom prípade nemožno pochybovať o tom, že ide o mŕtvolu nacistického pohlavára číslo jeden. Konštatovali to aj na základe výpovedí Hitlerovho zubného lekára a zdravotnej sestry. Práve zuby sa považujú za hlavný a jednoznačný dôkaz, že ide skutočne o telesné pozostatky Hitlera. Časť dolnej čeľuste a 24 zubov sa nachádza v moskovskom Ústrednom archíve FSB. Ich pravosť v roku 2002 opäť potvrdilo porovnanie s röntgenovými snímkami, ktoré urobil ešte počas života nacistického vodcu jeho osobný zubár Hugo Blaschk. Dnes sa nachádzajú v USA.
Hitler nebol pochovaný raz, ale dokonca sedemkrát. Berlín, dedinka Buch, mestečko Finow, Rathenow, Magdeburg, Biederitz a riečka Ehle. Takáto mala byť posmrtná odysea otrávených a spálených pozostatkov najmasovejšieho vraha 20. storočia.
Hitler zasadol do kresla ríšskeho kancelára 30. januára 1933. Vzápätí nastolil v Nemecku teror a nekompromisne zúčtovával so svojimi protivníkmi. Otvorene hovoril o vojne proti ´židoboľševizmu´, o politike veľkého presídľovania s cieľom získať ´Lebensraum´, čiže životný priestor pre nemecký ľud a 1. septembra 1939 útokom na Poľsko rozpútal najväčší a najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva.
Posledné mesiace druhej svetovej vojny a krátko pred dobytím Ríšskeho snemu (Reichstagu) sa skrýval v neďalekom bunkri (Führerbunker). Nechcel padnúť do rúk nepriateľa a preto si zvolil smrť, stálo okrem iného v testamente, ktorý nadiktoval sekretárke deň pred samovraždou.
Nacistický vodca spáchal samovraždu 30. apríla 1945 približne o pol štvrtej hodine popoludní. V tom čase sa Červená armáda nachádzala asi 500 metrov od bunkra. Ešte pred tým sa rozlúčil so spolupracovníkmi a pomocníkom rozkázal, aby do záhrady nad bunkrom priniesli takmer 200 litrov benzínu. Následne sa s novomanželkou odobrali do svojich miestností, kde si Hitler najskôr zobral cyankáli a vzápätí sa strelil do hlavy pištoľou Walther.
Tí, ktorí stáli za dverami počuli jediný výstrel. Po otvorení dverí videli mŕtveho Hitlera s ranou v pravom spánku a vedľa ležiacu vodcovu ženu Evu Braunovú, ktorá použila cyankáli. Manželmi boli len približne 40 hodín. Samovraždu spáchal o deň neskôr aj minister propagandy Joseph Goebbels spolu s manželkou Magdou, krátko predtým otrávili svojich šesť detí.
Telo Hitlera a jeho manželky vyniesli do záhrady nad bunkrom, uložili vedľa seba do jamy po výbuchu, poliali benzínom a zapálili. Neskôr ostatky zahádzali zeminou. Rozkaz na spálenie vydal Hitler ešte počas svojho života - do rúk nepriateľa sa nechcel dostať ani živý, ani mŕtvy.
Na jednom zo spisov v archívoch ruskej Federálnej služby bezpečnosti (FSB) je na obálke meno Hitlera, pečiatka „Prísne tajné“ s hlavičkou „Ministerstvo štátnej bezpečnosti Sovietskeho zväzu. Záležitosť číslo: 300919“ a dátum: 5. máj 1945. Píše sa v ňom: „Ja, nadporučík Alexej Alexandrovič Panasov a vojaci Čurakov, Olejnik a Serouch sme pri Ríšskom sneme, neďaleko miesta, kde boli nájdené telesné pozostatky Goebbelsa a jeho ženy, v blízkosti protileteckého krytu Hitlera, našli a zobrali dve ohorené telá - mužské a ženské. Nachádzali sa v kráteri po bombe, tri metre od vchodu do krytu zasypané zeminou.“
Obhliadka telesných pozostatkov sa uskutočnila 8. mája 1945 v jednej z berlínskych márnic. Aj tá je v ruských archívnych spisoch podrobne zdokumentovaná pod názvom „Akty identifikácie, súdno-medicínske vyšetrenie tiel, protokoly výsluchov svedkov“.
V sprievodnom liste sovietski súdni lekári uviedli, že v nijakom prípade nemožno pochybovať o tom, že ide o mŕtvolu nacistického pohlavára číslo jeden. Konštatovali to aj na základe výpovedí Hitlerovho zubného lekára a zdravotnej sestry. Práve zuby sa považujú za hlavný a jednoznačný dôkaz, že ide skutočne o telesné pozostatky Hitlera. Časť dolnej čeľuste a 24 zubov sa nachádza v moskovskom Ústrednom archíve FSB. Ich pravosť v roku 2002 opäť potvrdilo porovnanie s röntgenovými snímkami, ktoré urobil ešte počas života nacistického vodcu jeho osobný zubár Hugo Blaschk. Dnes sa nachádzajú v USA.
Hitler nebol pochovaný raz, ale dokonca sedemkrát. Berlín, dedinka Buch, mestečko Finow, Rathenow, Magdeburg, Biederitz a riečka Ehle. Takáto mala byť posmrtná odysea otrávených a spálených pozostatkov najmasovejšieho vraha 20. storočia.
0
www.ZIVOTPO.sk
